Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
mechúr
mechúr
vesica
/-ka/
lat. lek.
vezico-
/-ko/
veziko-
lat. v zlož. sl.
cystis
gréc. lek.
cysto-
urocysto-
(m., napr. močový)
gréc. v zlož. sl.
cysta
(ochranný obal niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja)
gréc. zool.
rozdrvenie
rozdrvenie
litotrypsa
(r. kameňa v močovom mechúre)
gréc.
lek.
kameň
kameň
3
(usadenina podobná kameňu)
-lit
- lithos-
/-tos/
- litos-
lito-
petro-
gréc.
v zlož. sl.
calculus
/kalku-/
kalkulus
lat.
lek.
kalkulóza
(tvorba k. v tele)
lat. lek.
litiáza
(k. v orgánoch)
gréc. lek.
konkrement
(k. v dutých orgánoch, napr. močovom mechúre, žlčníku, obličkách)
lat. lek.
rinolit
(nosový kamienok)
gréc. lek.
ptyalolit
ptyalolitiáza
sialolit
sialolitiáza
(k. v slinnej žľaze)
gréc. lek.
otolitiáza
(k. v ušiach)
gréc. lek.
odontolit
(zubný k.)
gréc. lek.
pulmolit
pulmolitiáza
(pľúcny k.)
lat. + gréc.
lek.
pneumolitiáza
(chorobný výskyt kamienkov v pľúcach)
gréc. lek.
boncholit
(prieduškový k. z hlienu a výstelky priedušky)
gréc.
lek.
nefrolit
(obličkový k.)
gréc. lek.
ureterolitiáza
(k. v močovode)
gréc. lek.
cystolitiáza
urolitiáza
urocystolitiáza
(k. v močovom mechúri)
gréc. lek.
koprolit
enterolit
(črevný k., zhustený obsah čreva podobný k.)
gréc. lek.
hepatolit
(k. v pečeňových žlčovodoch)
gréc.
lek.
cholelit
cholelitiáza
(žlčový k.)
gréc. lek.
pankreatolitiáza
(k. v podžalúdkovej žľaze)
gréc. lek.
smegmolit
(k. v predkožkovom vaku)
gréc. lek.
sebolit
(k. v rozšírenej mazovej žliazke)
lat. + gréc.
lek.
obal
obal
2
(obkladajúca látka)
integument
(povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža)
lat.
zool.
cysta
(ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr)
gréc.
zool.
kokón
(o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu)
franc.
amnión
(vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana)
gréc.
biol.
chorión
gréc.
biol.
seróza
(vonkajší zárodkový o.)
lat.
biol.
periant
(dvojitý kvetný o., okvetie)
gréc.
bot.
perigón
(kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie)
gréc.
bot.
testa
(o. semena rastlín, osemenie)
lat.
bot.
geosféra
(o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem)
gréc.
atmosféra
(plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
stratosféra
(vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
stratopauza
(vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
mezosféra
(vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou)
gréc.
mezopauza
(vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km)
gréc.
ozonosféra
(vrstva atmosféry od 10 do 50 km)
gréc.
meteor.
ionosféra
(vrtsva atmosféry od 80 do 500 km)
gréc.
meteor.
homosféra
(vrstva atmosféry do 90-100 km)
gréc.
meteor.
termosféra
(vrstva atmosféry nad 90 km)
gréc.
meteor.
heterosféra
(vrstva atmosféry nad 100 km)
gréc.
meteor.
exosféra
protonosféra
(vrstva atmosféry nad 800 km)
gréc.
geokoróna
(plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km)
gréc. + lat.
astron.
hydrosféra
(vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
astenosféra
(vrstva Zeme pod litosférou)
gréc.
geol. geogr.
tektonosféra
(vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry)
gréc.
geol.
sial
(vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra)
lat.
skr. geol.
sima
(vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom)
lat.
skr. geol.
porovnaj
vrstva Zeme
fotosféra
(plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km)
gréc.
astron.
chromosféra
(plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou)
gréc.
astron.
koróna
(plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara)
lat.
astron.
koma
(plynný o. jadra kométy)
gréc.
astron.