Výsledky vyhľadávania

rieka

rieka
rio špan.
recipient (vodný tok prijímajúci vodu v určitom povodí) lat. vod.
perenujúca r. (r. tečúca počas celého roka) lat. vod.
intermitentná r. (r. tečúca prerušovane, kolísavo) lat. vod.
creek /krík/ (malá r., potok v Austrálii napájaný iba prílivom) angl.
fiumare /-má/ (občas tečúci riečny tok v Stredozemí) tal.
bahr (veľká r.) arab.
Léte
Léthé (r. zabudnutia v podsvetí, v gréc. mytol.) gréc.
Styx
Acheron (rieka v podsvetí oddeľujúca mŕtvych od živých) gréc.

kĺzanie

kĺzanie
glisáda (k. po krídle vo vybočenom lete) franc. let.

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
báb
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizeň
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
altán
altánok
filagória tal.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tholos
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospic
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasárne
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéna
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palaistra
palaestra
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekléziasterion
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

chata

chata
bungalov (stavba z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček) ind.-angl.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, ch. na prázdniny) špan. pren. expr.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.

skrinka

skrinka 1 (čo sa na kus nábytku podobá)
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (hracia s. hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.
sarp (s. obsahujúca údaje o lete od štartu do pristátia, tzv. čierna s.) rus. skr.

breh

breh
pláž (plochý, pieskom pokrytý al. kamenistý b. používaný na kúpanie) franc.
nudapláž (pláž vyhradená pre naháčov, stúpencov kultu nahoty) lat. + franc.
štrand (pobrežie mora, rieky, najmä na kúpanie) angl.-nem.
lido (pobrežná plytká časť vodnej plochy) tal.
riviéra (pobrežie vhodné na kúpanie) vl. m.
quai /ke/ (nábrežie) franc.
navigácia (b. rieky upravený na plavbu, upravená hrádza) lat. vod.
ravena (nízky b. bývalých riečisk) lat. geol.
ghát (nábrežie, pobrežie v Indii) hind.
konvexa (vnútorný b. zákruty koryta rieky) lat. odb.
psamón (pieskovité pobrežie a dno) gréc. ekol.
litorál (pobrežná oblasť mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.
eulitorál (príbrežná časť vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a jeseni) gréc. + lat. vod.

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

vietor

vietor
anemo- gréc. v zlož. sl.
meluzína (kvílivý, skuvíňajúci v., víchor, víchrica) vl. m.
cyklón (vzdušný vír nad tropickými oceánmi so silným v. a dažďami) gréc.
orkán indián.-nem.
uragán (v. s ničivými účinkami trvajúci niekoľko hodín s rýchlosťou nad 32,7 m/s) indián.-špan.
tornádo (orkán v južných štátoch USA) špan. meteor.
hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) indián.-špan.
tajfún (orkán v juhovýchodnej ázijskej oblasti, Juhočínskeho mora a Filipín) čín. meteor.
baguios /-gijos/ (orkán v oblasti Filipín) špan. meteor.
fön
föhn (teplý v., najmä nárazový padavý, s malou relatívnou vlhkosťou vzduchu na záveternej strane hôr) nem.
chinook /činuk/ (föhn na východných svahoch Skalnatých hôr v zime a na jar) indián.
monzún (pravidelný sezónny v. v južnej Ázii a rovníkovej Afrike, vanúci v zime z pevniny nad oceán, v lete z oceánu nad pevninu) arab.
mistrál (silný studený severný v. v južnom Francúzsku) franc.
pasát (v. smerujúci zo subtropických tlakových výšok smerom k rovníku) tal. meteor.
bríza (slabý v. na brehoch morí a veľkých jazier) franc.-angl.
zefyr
zefýr (mierny západný v.) vl. m. kniž.
tyfón (horúci južný v.) gréc.
tromba (vzdušný vír s inou než vodorovnou rovinou otáčania, najmä zvislou) tal. meteor.
košava (prudký severovýchodný nárazový v. okolo Dunaja) tur.-srb.
bóra (silný nárazovitý padavý v., najmä na Jadrane) tal.
jugo
jugovina (teplý vlhký v. z Jadranského mora do vnútrozemia) chorv. meteor.
scirocco /široko/ (teplý a vlhký v. na prednej strane tlakovej níže pri Stredozemnom mori) arab.-tal.
tramontána (studený severný v. v severnom Taliansku) tal. geogr.
solano (suchý africký v. na Pyrenejskom polostrove) špan.
biza (studený suchý severný v. na horách Francúzska a Švajčiarska) franc. meteor.
etézia (severný v. vanúci od Čierneho mora vo východnom Stredomorí) gréc. meteor.
suchovej (suchý až horúci juhovýchodný v. medzi Uralom a Volgou) rus.
buran
purga
vjuga (silný severný v. na Sibíri a v strednej Ázii, v zime ako snehová búrka, víchrica, metelica) rus. meteor.
sarma (padavý jesenný a zimný v. na Bajkale) rus. meteor.
chamsín (suchý horský južný v., najmä jarný, na severovýchode Afriky) arab. meteor.
harmattan (suchý horský v. vanúci zo Sahary do oblasti Guinejského zálivu) afr.-špan.
sámum (suchý horúci v. na severoafrických a arab. púšťach) arab. meteor.
blizard (prudká snehová víchrica v Severnej Amerike) angl.
zonda (suchý teplý argentínsky v.) vl. m. meteor.
pampero (silný studený západný alebo juhozápadný v. na juhoamer. trávnatých rovinatých stepiach) indián.-špan. meteor.
squall /skvól/ (prudký závan v. s dažďom al. snehom) angl. lod.