Výsledky vyhľadávania

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

obdobie

obdobie
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
tajm
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiangy
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latencia
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuvade
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimaktérium
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
konjunktúra
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archaikum
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
devón
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
neogén
pliocén
miocén
oligocén
eocén
paleogén
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

pieseň

pieseň
melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hit
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
pop-song
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introit
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skólia
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómium
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
duma
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
barkarola
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alboráda
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)
titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.
džentlmen
gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.
domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.
domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.
domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.
domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.
gospodin
gosudar
hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.
monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.
signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.
seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.
don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.
sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.
mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.
lord (o. muža v angl. prostredí) angl.
mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.
šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.
efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.
aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.
sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.
sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.
tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.
bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.
mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.
beg
bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.
bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.
Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.
báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.
padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.
padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz
carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)
amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.
mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.
madam
madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.
šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.
signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.
doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.
seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.
mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.
mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.
memsahib (o. ženy v Indii) ind.
domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.
mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.
signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.
seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.
miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.
dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.
baby /bejby/
bejbi
bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.
illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.
honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.
spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.
venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)
štráf (pruh) nem. hovor.
tál
táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.
koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.
kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.
zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.
ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.
banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.
lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.
istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.
zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.
rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.
taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.
zooforos
zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

víno

víno
rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.
silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.
muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.
veltlín (biele v.) vl. m. vin.
otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.
malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.
bikavér (maď. v. a hrozno) maď.
ezerjó (maď. biele v.) maď.
prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.
resinato (gréc. biele v.) gréc.
chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.
marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.
tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.
leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.
klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.
frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.
mavrud (bulh. červené v.) bulh.
rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.
barolo (tal. červené v.) tal.
chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.
beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.
portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.
santorín (gréc. v.) vl. m.
cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.
grul (matolínové v.) ? vin.
burčiak (mladé kvasiace v.) mor.
rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?
čingír maď.?
lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.
dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.
almázia
malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.
vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.
bitter (horký vermút) nem.
mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.
madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.
sherry /šery/
šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.
manzanilla (dezertné šery) špan.
fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.
olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.
amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.
amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.
demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.
furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.
almázia
malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.
cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.
cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.
amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.
sekt (šumivé v.) tal.-nem.
šampanské vl. m.
šampanier vl. m. zastar.
šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.
doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.
bruit (suché šumivé v.) franc.
brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.
dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.
bordeaux /-dó/
bordó (ťažké franc. v.) vl. m.
portské (ťažké v.) vl. m. port.
tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.
aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.
malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.
jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.
cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.
forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.
in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

koberec

koberec
tepich (pokrovec) lat.-nem.
velvet (tkaný k. s rezaným vlasom) lat. text.
tapestrín (k. vo forme obojstrannej tkaniny so zrnitou štruktúrou) gréc.
buklé (k. z hrubej priadze) franc. text.
kovral (k. z umelohmotnej tkaniny na úplné zakrytie podlahy) um.
mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.
kelím (ozdobný vzorovaný ručne tkaný k. z vlny) tur. text.
peržan (orient. k.) vl. m. hovor.
seldžuk (najstarší známy orient. k.) vl. m.
teherán (orient. perz. k.) vl. m. text.
serabent (orient. perz. nízky k. so vzorom palmových listov) perz.
tabríz
tebríz (orient. perz. nízky viazaný k. s bohatým kvetinovým vzorom) vl. m.
chiva (orient. ručne viazaný k.) uzb. vl. m.
šíraz (orient. k. s dlhými lesklými farebnými vlasmi) vl. m.
agra (orient. ind. ručne viazaný k.) vl. m.
tapiséria (tkaný nástenný k., ozdobná závesná tkanina) gréc.-franc.
gobelín (ručne tkaný nástenný k., vyšívaný al. pletený, najmä s obrazom al. vzorom; farebné vlákna vpletené ihlou al. cievkou do osnovy) franc. vl. m.
verdúra (nástenný k. s rastlinným al. krajinným motívom, 17. st.) franc. výtv.
jacuardovský k. (ručne tkaný nástenný k.; pravouhlé kríženie osnovy s útkom)
planš (k. na šerm) franc. šport.
ad audiendum verbum
ad verbum audiendum (na k., na napomenutie, na pokarhanie) lat. kniž.

hrdina

hrdina 2 (hlavná postava lit. a pod. diela)
figúra (postava v lit. diele) lat.
protagonista (postava lit. diela, hlavná, hrdina) gréc. kniž.
charakter (vyhranená povahová postava) gréc. div.
pierot (komická postava franc. ľudového divadla, komédie) franc.
bajazzo (-jaco) tal. div.
pajác (komická veseloherná postava, šašo) tal.
poličinel
poličinelo
polichinel /-či-/
polichinello /-či-/
pulcinello /-či-/ (šašo v tal. komédii) tal.
harlekýn (komická postava v starej tal. komédii v pestrom kostýme) tal. div.
pikaro (h. dobrodružného špan. románu, z okraja spoločnosti, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, šibal, darebák) špan. lit.
Hanswurst (postava drsného ľudového šibala v nem. lit. od 16. st.) nem. lit.
Enšpígel
Eulenspiegel /ojlenšpígel/ (h. nem. zbierky ľudových fígľov, figliar, šibal) nem. vl. m.
intrigán (postava predstavujúca pletkára, čachrára) tal.-franc.
polcinella /-či-/ (postava komornej al. slúžky v starotal. komédii) tal.
kolombína (ženská postava, bystrá slúžka zo stredovekej tal. komédie) tal.
Odyseus (gréc. mýtický h. vynikajúci odvahou a dôvtipom)
Ikaros (gréc. h., kt. sa odvážne vzniesol k slnku a pri páde zahynul) gréc.
Herakles gréc. vl. m.
Herkules (najväčší gréc. mýtický h., syn boha Dia, vynikajúci obrovskou silou) lat. vl. m.
argonaut (gréc. h., účastník výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.
Don Quijote /don kichot/ (h. románu M. de Cervantesa, rytier smutnej postavy)
Hamlet (titulný h. najznámejšej tragédie W. Shakespeara)
Rómeo, Júlia (zamilovaní hrdinovia tragédie W. Shakespeara)
Harpagon (h. Moliérovej komédie Lakomec)
Tartufee /tartüf/ (pokrytecký a prospechársky h. Moliérovej komédie)
Quasimodo /kvazi-/ (h. románu V. Huga Chrám Matky božej v Paríži, škaredý hrbáč s čistým srdcom)
Cyrano /sirano/ (statočný a rojčivý h. hrdinskej komédie E. Rostanda)
Johann Faust (legendárny h. s túžbou po znalostiach a pôžitkoch, kt. ho privádza k upísaniu duše diablovi)
Robinson Crusoe (h. dobrodružného románu D. Defoea o stroskotancovi na opustenom ostrove)
Nasredin (h. tur. anekdôt a ľudového humoru)
Wilhelm Tell (legendárny švajčiarsky hrdina, vynikajúci strelec; h. drámy F. Schillera)
Werther /verter/ (mladý citlivý h. románu J. W. Goetheho)
Drakula (h. hrôzostrašného románu B. Sokera)
Frankenstein /frankenštajn/ (h. hrôzostrašného románu M. Shalleyovej)
Raskoľnikov (h. románu F. M. Dostojevského)
Švejk (h. protivojnového románu J. Haška)
kovboj (h. dobrodružnej literatúry a filmu, pastier dobytka) angl.
terminátor (h. amer. vedecko-fantastických filmov) lat.
Rambo (h. amer. dobrodružných filmov)
James Bond /džejms/ (h. špionážnych dobrodružných filmov)

syr

syr
bryndza (s. vyrábaný rozomletím ovčieho s.) rum.
ricotta /-ko-/ (s. z prevarenej srvátky) tal.
cottage /kotidž/ (čerstvý farmársky s.) angl.
feta (gréc. syr, pôvodne z ovčieho mlieka al. zmesi ovčieho a kozieho mlieka) gréc.
akavi (s. v soľnom náleve) ?
romadúr (tučný mäkký s. s mazľavým povrchom) franc.
mascarpone /maskar-/ (mäkký s. na prípravu tal. dezertov) tal.
žervé (nesolený krémový s. z plnotučného mlieka al. tvarohu) vl. m.
mozzarella /mocarela/ (polotvrdý vláknitý s. tal. pôvodu, pôvodne z buvolieho mlieka) tal.
eidam /ej- i aj-/ (tvrdý al. polotvrdý plnotučný syr v tvare tehly al. bloku) hol. vl. m.
gouda (polotvrdý lisovaný s. hol. pôvodu s malými okami v hmote, mandľovej chuti) vl. m.
ementál
ementálsky s. (jemný sladkastý plnotučný s. s veľkými dierkami) vl. m. potrav.
gruyer /grijér/ (s. podobný ementálu) vl. m.
čedar (s. s dodatočne zakysnutou mletou syreninou, z Veľkej Británie) vl. m.
parmezán vl. m.
grana (dohrievaný tvrdý trvanlivý s. na strúhanie) lat.
camembert /kam-/
kamambér (jemný s. s bielou plesňou na povrchu) franc.
hermelín (mäkký s. s ušľachtilou bielou plesňou na povrchu) nem.
rokfort
roquefort /rok-/ (polotvrdý plesňový s.) vl. m.
gorgonzola (pikantný s. tal. pôvodu s plesňou vnútri hmoty a mramorovým zelenomodrým žilkovaním na reze) tal. vl. m.
kaškaval (balkánsky parený s. z ovčieho al. kravského mlieka) bulh.
trapist (sladký s. jemnej chute) vl. m.
tofu (sójový s., vyzrážaná sójová bielkovina) jap.

vládca

vládca
potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
diktátor
absolutista lat.
autokrat
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
gosudar
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšach
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
radža
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satan
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 77. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.