synergetika
(odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti)
gréc. fyz.
metodika
(n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.)
gréc.
metodológia
(n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania)
gréc.
genealógia
(veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov)
gréc.
heuristika
(veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov)
gréc.lek. odbor.
pozri
lekárstvo
litterae humaniores
(humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia)
lat.
ars liberalis
(slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium
(nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika)
lat.hist.
kvadrívium
(štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba)
lat. hist.
lege artis
/lé-/
(podľa pravidiel vedy)
lat. kniž.
matematika
(veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary)
gréc.
trigonometria
(časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka)
gréc. mat.
stereometria
(časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi)
gréc.
informatika
(odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií)
lat.
kybernetika
(veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch)
gréc.
ezoterika
(odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka)
gréc.
ufológia
(odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov)
angl. + gréc.hovor.
prognostika
(odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského)
gréc.
futurológia
(veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja)
lat. + gréc.
logistika
(n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde)
gréc. voj.
ergológia
(odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov)
gréc.
ekonómia
(veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.)
gréc.
makroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku)
gréc.ekon.
mikroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem)
gréc.ekon.
ekonomika
(odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.)
gréc.
ekonometria
(odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí)
gréc.
štatistika
(odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov)
lat.
kameralistika
(veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo)
lat.ekon.
etnografia
(veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis)
gréc.
etnológia
(veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti)
gréc.
folkloristika
(veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby)
angl.
filológia
(veda o jazyku, jazykoveda)
gréc.zastar.
paralingvistika
(odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika)
gréc. + lat.
metalingvistika
(odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom)
gréc. + lat.
filológia
(veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel)
gréc.
obsesia
(duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť)
lek.
katatýmia
(duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť)
gréc.lek.
psychóza
(duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti)
gréc.lek.
parafrénia
(duševná p. s bludmi a halucináciami)
gréc.lek.
psychogénia
(duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami)
gréc.lek.
autizmus
(duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie)
lek.
katatónia
(duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť)
gréc.psych.
hypochondria
(duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu)
gréc.lek.
patomímia
(duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby)
gréc.lek. psych.
woodcrafter
/vudkra-/
(p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák)
angl.
neofyt
(horlivý al. nový vyznávač určitého názoru)
gréc.
tradicionalista
(zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie)
lat.
fundamentalista
(prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom)
lat.
revanšista
(prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku)
franc.-nem.
anarchista
(prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca)
gréc.
internacionalista
(prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov)
lat.
narodnik
(prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo)
rus. hist.
nacionalista
(prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa)
lat.
panker
(stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.)
angl.hovor.
hipisák
(stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov)
angl. slang.
skín
(stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii)
angl.
p. armády, vojska, ozbrojených síl
paladín
(p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12)
franc. hist.
komunard
(p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871)
vl. m.
partizán
(p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa)
franc.
četník
(p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu)
srb.hist.
buržuj
(p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak)
franc.
proletár
(p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme)
lat.
lumpenproletár
(p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák)
nem. + lat.
frakcionár
(stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory)
lat. polit.
sektár
(p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia)
lat.
labourista
/lejbri-/
(p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany)
angl.
whigh
/uig/
(p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.)
angl. hist.
toryovec
(p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.)
angl.
girondista
(p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie)
franc. vl. m.hist.
dixiekrat
(pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA)
vl. m. + gréc.
helenizmus
(o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.)
gréc. vl. m.
olympiáda
(štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku)
vl. m.hist.
ekecheiria
(mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie)
gréc.hist.
indikt
(pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme)
lat.hist.
džáhilíja
(o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva)
arab.
haskala
(o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi)
hebr.
belle époque
/bel épok/
(o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914)
franc.
viktoriánske o.
(o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901)
vl. m.
normalizácia
(o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989)
lat.
feudalizmus
(o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných)
lat.marx. ekon.
kapitalizmus
(o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku)
lat.marx. ekon.
imperializmus
(najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina)
lat.marx. ekon.
socializmus
(o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti)
lat.-franc.marx. ekon.
gotika
(o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.)
germ.
renesancia
(o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.)
franc.
humanizmus
(o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.)
lat.
trecento
/trečen-/
(renesancia v tal. umení, 14. st.)
tal.
cinquecento
/činkvečento/
(vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.)
tal.lit.
jarovizácia
(o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar)
rus.bot.
dormancia
(pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť)
lat.biol.
hibernácia
(o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool)
lat.
anabióza
(pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam)
gréc.biol.
kviescencia
(pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok)
lat.zool.
estivácia
(zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok)
lat.biol.
diapauza
(pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov)
gréc.biol.
kryptozoikum
(o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života)
gréc.biol.
porovnaj
čas 1
vestibul
(veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana)
lat.
habitácia
(miesto na ubytovanie, obydlie)
lat. zastar.
kabína
(malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb)
franc.
box
(oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie)
angl.
separé
(menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.)
franc. hovor.
diatyron
(krytý p. pred vstupom do budovy)
gréc. archit.
šachta
(vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.)
nem. stav.
íván
(zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra)
perz. archit.
pódium
(vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia)
gréc.-lat.
tribúna
(vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.)
lat.
kruchta
(vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište)
gréc.-nem.
porovnaj
chodba
oratórium
(kňazský chór v kláštorných kostoloch)
lat. archit.
sakrárium
(miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety)
lat. cirk.
kaplnka
(menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme)
lat.-nem.
oratórium
(oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole)
lat. archit.
klauzúra
(uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom)
lat.
tabernákulum
(výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly)
lat. zried.
diakonikon
(p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória)
gréc. archit.
prothesis
/-tez-/
(p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória)
gréc. archit.
sedília
(výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch)
lat. archit.
armárium
(nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí)
lat. cirk.
mihráb
(výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu)
arab. archit.
bema
(vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch)
gréc. archit.
demolícia
(búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie)
lat.
asanácia
(odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia)
lat.odb.
demontáž
(odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.)
franc.
dezaktivácia
(odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.)
franc.
-tropizmus
(zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok)
gréc.v zlož. sl.